Prisadla si. Zľahka, tak ako motyľ sadá na kvet. V hlbokých očiach ako na pokojnej hladine odrážal sa svet jej túžob a nádejí. Jemná a krehká, ako krídla vážky. Mala gaštanové vlasy, tvár bez makeupu, Tajomný úsmev, v licach malú jamku s nápisom neverím. Vôkol očí zo života vrásky. Tak detsky čistá, pritom žensky zrelá. Prisadla si, mne krv v tele vrela. Nuž […]

Povedz mi, čo je to láska? A akú má vlastne chuť? Je to prameň čistej vody, čo smädom neda zahynúť? Je to v tvári vráska? A koľko trvá hodin? Je vari vánkom v sparnom lete? A dá sa vôbec zabudnúť? Je to sen? Výplod? Blud? Nádherne krásna predstava? smiech, radosť, plač či obava? Je ťažké ju v svete postretnúť? Dá sa s ňou lietať navzdor zemskej tiaži? Je pravda, […]

Tak drž ma, nech spomalí sa čas, v súznení sladkých stonov. Objím a tíško mlč, s Tebou viem, kde mám domov. Buď prameňom, buď vetrom. Zemou, kde nájdem pevný krok, slnečnou žiarou z neba. Tak drž ma, nech rastiem vedľa Teba. Tak drž ma, v morských vlnách buď mi prístavom. Útočiskom, keď v búrkach duní hrom. Tak drž ma, nepotrebné sú všetky slová. Len pri Tebe sa […]

Píšem Vám list mladá pani. Kazdy deň z rána, na svitaní, slovíčka skladám, hrám sa s pismenkami. Pre vás, o smútku prazdnych dní. O vás, o láske a živote, o vašej nehe a dobrote. Píšem Vám list mladá pani. Kazdy deň z rána, na svitaní, že Vás hľadám, v túžbe, byť chvíľu s Vami. Pre vás, akoby dnešok mal byť posledný. O Vás, o čarozvláštnej náhode, že […]

Prepáč. Aj dnes mal som živý sen. Sen o sne. Že spal som a ty si sa mi snivala. Že boli sme. Áno. Aj tam pri tom strome, kde ochutnal som tvoje pery. Na vŕšku s krížom a celé mesto pod nami. Hľadel som a ty si sa dívala. Jemná bezbranná. Bezchybná. Kráčal som prstami chodnikom známym, úzkym, k vrcholom bielej blúzky, niekam na kúsok od raja. (Tuším som vyslovil tvoje […]

Pamätám. V tom prvom a jedinom objatí ukryl som sa ti vo vlasoch. Mlčala si mi do duše. Z obavy, aby som sa ti celý nevyzradil, privrel som oči. Odvtedy ťa nosím na perách. Nevyslovenú.

Ak raz (NE)napíšem báseň Že (NE)hľadám ťa v písmenách, po tebe (NE)pátram v slovách. Že (NE)ukladám si ťa po vetách, v zložito (NE)jasných súvetiach. Tak Potom ju (NE)pošlem jesenným vetrom (NE)zabalenú v liste. S jedinou otázkou. Či (NE)skoro je na lásku ? P.S. A (NE)budem si priať, aby ten list (NE)prišiel.

Vlečie sa, plazí, ako ranný opar v zubatom slnku jesene. Chvíľa. (Keď čakám na tvoj obraz v kalužiach…) V zápätí mizne s dupotom divých koní v mojom srdci. Chvíľa. (Keď ťa zazriem a dážď ťa rozbije na kúsky…) Večná, vo svojom vlastnom kroku. Ako čas. Chvíľa. (Kým zodvihneš pohľad od zeme…) Chvíľa, keď konečne ti vidím do očí… A spolu […]

Poď. Budeme si písať. V hádankach. Pošleš mi pismeno. Skúsim nájsť emotikon. Napíšeš k nemu slovo. Spolu dopíšeme vetu. Poď. Budeme si čítať. V odpovediach. Príbehy v príbehu. (Čo na tom, že „Ľúbim“ tam bude mnohokrát.) Večer sa vrátime o tisíc životov späť. Na začiatok. A znova sa rozprávať ako (staro)noví ľudia. Písmená budú mať hlasy, z […]

Prišla. Objal som ju. Zaryla mi tvár na rameno a obnažila nahotu svojej duše. V tom dotyku uvidel som viac než môže dať pohľad očí. Objala ma a ja som dýchal, bože, ako len zhlboka som dýchal vôňu jej vlasov. Pritískal si ju na telo. Voňala celá. Jeseňou, možno babím letom. Zrazu vedel som o nej všetko. Kým bola, aj kým nebola. A bol som úprimný ako nikdy. K nej, k […]