Slovíčkarenie z dlhej chvile

…venované človeku bez domova. Tulák /príbehy okien/ Večer. Azda už aj noc. Do tmy chodnikov svetlá okien. Nie len jedno, je ich moc. Za nimi radosť či zloba. Všetko to, čo priniesla doba. Vášeň či nesplnený sen? Dumá, za stromom skrytý ako tieň. Možno realita dní, možno hrôza priam až des. Dumá. On. Člověk ulice a jeho pes. Možno detský úsmev v pokojnom […]

Tu.Teraz. V tomto okamihu. Na malú chvíľu. Vietor mi privial vôňu vlasov. Zahniezdim ako vták do tvojej koruny. Nebo ti kreslí iskru očí. Rozhovor stromov kričí našim tichom. Sme dva tiene koreňmi zrastené. Prechadzaš mnou. Ako svetlo za súmraku. Tak držim ťa. Pevne a nežne. Moje srdce v tvojom nádychu. Tvoj tlkot v mojich dlaniach. Ľúbim ťa v mlčaní. Akoby zajtra nemalo […]

Posledné kvapky bubnujú na okenné rámy. Prvý vták zosadol na zem. Zaspieval a otvoril ti oči. Ráno si berie tvoj sen. Zhasina tiene nočnej lampy. Začína nový deň. A slnko šteklí v nose. Nesnívam? Bdiem? Ešte chvíľu lež. Prosím. Ráno ti pristane. Viem. Úsmev vyčarí dve jamky v lícach. (…Ako len mám rád svetlo v tvojich očiach…)

Vidieť ťa nahú, nie pre nahotu samú. Vidiet ťa z vnútra, bez zábran, tak ako zo snov si ťa pamätám. Pohladiť skryté jazvy a potom už navždy cítiť krehkú jemnosť, čo zo srdca sa rynie. Byť opäť v siedmom nebi. Chcel by som, však ty nie. Tak len snívam, čo ak alebo keby … Ty odetá v šatách od boha…? neexistuješ .

Píšem si ťa prstom do starých novín. Písmenko po písmenku. Po kúskoch, v predstavách tvorím súvetia. Si báseň, prvotina. Nevadí, ak ostane nečítaná. Hneď zajtra vytvorím novú. Sedíš oproti cez závoj cigaretového dymu a ja? Len hľadím na teba, do teba a vlastne len cez teba na prázdnu stenu. Opojná, dráždivo mámivá faloš ilúzie. Padám do tvojej doliny. Celkom […]