… Zahryzol do jej hrdla. Od rozkoše, zlosti aj trocha nenávisti. Otvorila dvere od miest, odkiaľ niet úniku. Zúrivo a šťastne vyryla meno nechtami do kože na jeho chrbát. „Darebák.“ A odovzdala kľúče od seba. Udýchaný jej pozrel do očí. „Potvora.“ Len zarosené okná a prázdne parkovisko bolo svedkom zrodu ICH lásky. Po najbližšiu križovatku. […]

Oni. Sedela pri ňom pokojne a ticho. Práve sa večer ponáhľal do noci, nebo so slnkom si to rozdávali v boji a zore boli plné ich krvi. Milovala západy slnka, rovnako ako milovala rosu z rána, šuchotanie jesenných listov či vŕzganie snehu pod nohami. No západy mali vyhradené miesto. Hľadela na obzor akoby to bolo prvy krát. „Definuj mi lásku. Ako ju mám chápať? “ […]

Ďalšie ráno. Aj dnes, tak ako zvyčajne začnem deň kávou v kaviarni na rohu ulice. Zo zvyku kývnem na pozdrav spolku prázdnych duší. Neznáme mená, životy, nepritomné pohľady. Dymom z cigarety kreslim kruhy. Vieš. Ako tie v obilí. Tajomné. V nich odkaz, čo nemôžeš chápať. „Stretnem. Raz ťa stretnem. Tak naozaj. Možno v stredu alebo budúcu jeseň. Tá dnešná ešte […]

Prišla. Objal som ju. Zaryla mi tvár na rameno a obnažila nahotu svojej duše. V tom dotyku uvidel som viac než môže dať pohľad očí. Objala ma a ja som dýchal, bože, ako len zhlboka som dýchal vôňu jej vlasov. Pritískal si ju na telo. Voňala celá. Jeseňou, možno babím letom. Zrazu vedel som o nej všetko. Kým bola, aj kým nebola. A bol som úprimný ako nikdy. K nej, k […]

Uvidel som ťa. Stála si uprostred. Obklopená slintajúcimi mužmi. Usmiata a tak panovačne nad nimi. Ako jabloň v kvete. S hlavou v oblakoch. So sebavedomím a ilúziami. Nedotknuteľná. Žiadalo sa pridať k davu. Oprel som sa o tvoju kôru a fúkol do listov. Rástol som s tvojou jarou do horúceho leta. Začiatku jesene. Zarodila si nádherné sladké plody. A prišla zima. Uprostred […]

Zahryzol by som sa do teba. Ako do koláča plného sladkého krému. Tiekla by si po perách s jemnou príchuťou vanilky. Ako dieťa. Ukradol by som ozdobu z torty. Preto, lebo sa to nesmie. V úteku, s úsmevom pred rozhrešením, behom, potkynajúc sa o poľnú trávu. Schoval ťa do skrýše, čo patrí len chlapcom. Vychutnával si posledné zvyšky z rúk. Zahryzol by som sa do teba. […]

Je nedeľa. Na stole kvety a bonboniéra. Voňavá ranná káva. Ticho, mlčanlivo, vyhadzuješ lásku von oknom. Je nedeľa. Další z prázdnych dní. Možno pôjdem von, možno len pod okno pozbierať, čo pozbierať sa dá. Je nedeľa. Dívam sa na teba. Hľadám to dievča. Chcem ti dať vlasy z čela. Vstanem a ? Odchadzam. Je predsa nedeľa. Svätý deň tvojho ticha. Je nedeľa. A my ? […]

Byť vodou tvojich brehov, vylejem sa. Pre blízkosť dotyku. Až tam kde končia tvoje stopy v piesku. Nenápadne, potichu. Byť vodou tvojich brehov, zakážem vetru čeriť hladinu. Pre blízkosť dotyku, keď vnáraš do mňa dlane. Kreslíš kruhy v svojom odraze, obraze seba. Byť vodou tvojich brehov, búrlivo speneným objatím beriem si vôňu z teba, a potom v nočnú hodinu v mesačnom […]

Tu.Teraz. V tomto okamihu. Na malú chvíľu. Vietor mi privial vôňu vlasov. Zahniezdim ako vták do tvojej koruny. Nebo ti kreslí iskru očí. Rozhovor stromov kričí našim tichom. Sme dva tiene koreňmi zrastené. Prechadzaš mnou. Ako svetlo za súmraku. Tak držim ťa. Pevne a nežne. Moje srdce v tvojom nádychu. Tvoj tlkot v mojich dlaniach. Ľúbim ťa v mlčaní. Akoby zajtra nemalo […]

Posledné kvapky bubnujú na okenné rámy. Prvý vták zosadol na zem. Zaspieval a otvoril ti oči. Ráno si berie tvoj sen. Zhasina tiene nočnej lampy. Začína nový deň. A slnko šteklí v nose. Nesnívam? Bdiem? Ešte chvíľu lež. Prosím. Ráno ti pristane. Viem. Úsmev vyčarí dve jamky v lícach. (…Ako len mám rád svetlo v tvojich očiach…)