Prepáč.
Aj dnes mal som živý sen.
Sen o sne.
Že spal som a ty si sa mi snivala.
Že boli sme.
Áno.
Aj tam pri tom strome,
kde ochutnal som tvoje pery.
Na vŕšku s krížom
a celé mesto pod nami.
Hľadel som a ty si sa dívala.
Jemná bezbranná.
Bezchybná.
Kráčal som prstami
chodnikom známym, úzkym,
k vrcholom bielej blúzky,
niekam na kúsok od raja.
(Tuším som vyslovil tvoje meno)
(Zo sna)
Ty si sa zľahka usmiala.
Práve sa končil deň.
A pridali sa ku nám hviezdy.
Zišli sme k vode, k jazeru.
Zmáčaní túžbou
rušili sme svoje kruhy.
Ako dva kamienky brehu
padali na dno vo vlnách vášne.
(Nesmej sa. Vážne)
V náručí mal som vílu.
…
A prišlo ráno.
Prepáč.
Dosnivam si ťa neskôr.
V pravú chvíľu.
Celá debata | RSS tejto debaty