Poď.
Budeme si písať.
V hádankach.
Pošleš mi pismeno.
Skúsim nájsť emotikon.
Napíšeš k nemu slovo.
Spolu dopíšeme vetu.
Poď.
Budeme si čítať.
V odpovediach.
Príbehy v príbehu.
(Čo na tom, že „Ľúbim“ tam bude mnohokrát.)
Večer sa vrátime
o tisíc životov späť.
Na začiatok.
A znova sa rozprávať ako (staro)noví ľudia.
Písmená budú mať hlasy,
z čiarok sa stanú dotyky.
Miesto bodky, pozrieme si do očí.
Vzdáme sa identity.
Pre skutočnosť.
Pre prítomnosť.
Pre budúcnosť.
Zajtra ?
Začneme znova.
Inak.
Ty povieš slovo.
Ja dokončím vetu.
Naučíme sa
písať,
čítať,
hovoriť,
počúvať.
Potom si už len, poznajúc sa navzájom,
vymeníme city.
Písmenká, slová, vety dokážu povedať veľmi ...
Celá debata | RSS tejto debaty