Slovíčkarenie z dlhej chvile

Píšem si ťa prstom
do starých novín.
Písmenko po písmenku.
Po kúskoch,
v predstavách tvorím súvetia.
Si báseň, prvotina.
Nevadí,
ak ostane nečítaná.
Hneď zajtra vytvorím novú.

Sedíš oproti
cez závoj cigaretového dymu a ja?
Len hľadím na teba,
do teba a vlastne len cez teba
na prázdnu stenu.

Opojná,
dráždivo mámivá faloš ilúzie.
Padám do tvojej doliny.
Celkom dobrovoľne a strmhlavo.

Prstami na starom papieri.
Z pamäti lovím spomienku.
ktorá nikdy nebola.
Zhmotnená na krídlach fantázie. Vytesaná do mozgovej kôry ako iniciály na opustených lavičkách.

V každom z písmen
je tvoja jemnosť,
z úsmevu každá vráska,
zo znamienok,znamenia.
Je ráno. Zobúdzam budík.
Na stole staré noviny a v nich.

Tvoj obraz.