Prisadla si.
Zľahka,
tak ako motyľ sadá na kvet.
V hlbokých očiach
ako na pokojnej hladine
odrážal sa svet
jej túžob a nádejí.
Jemná a krehká,
ako krídla vážky.
Mala gaštanové vlasy,
tvár bez makeupu,
Tajomný úsmev,
v licach malú jamku
s nápisom neverím.
Vôkol očí
zo života vrásky.
Tak detsky čistá,
pritom žensky zrelá.
Prisadla si,
mne krv v tele vrela.
Nuž pamätám si ju takú
nádherná bola celá.