Nie, nie si na kolenách

Niekedy sa mi nedá zaspať. Práve vtedy zvyknem zablúdiť. Na cestách stratených myšlienok, hoc každá z nich má jeden smer. Do viet zaklínam živé slová a ešte živšie sny. Spriadam. Pavučinu pocitov. Sú tri ráno. Nespím. Zatváram oči. ( Aby som videl. Že si. Vedľa mňa. Že vidím tvoj úsmev. Počujem tvoj hlas. Že neodpovedám. Aby si sa opäť spýtala. Že cítim. Ako [...]

Prisadla si (si).

23.05.2018

Prisadla si. Zľahka, tak ako motyľ sadá na kvet. V hlbokých očiach ako na pokojnej hladine odrážal sa svet jej túžob a nádejí. Jemná a krehká, ako krídla vážky. Mala gaštanové vlasy, tvár bez makeupu, Tajomný úsmev, v licach malú jamku s nápisom neverím. Vôkol očí zo života vrásky. Tak detsky čistá, pritom žensky zrelá. Prisadla si, mne krv v tele vrela. Nuž [...]

Povedz mi alebo mlč

28.02.2018

Povedz mi, čo je to láska? A akú má vlastne chuť? Je to prameň čistej vody, čo smädom neda zahynúť? Je to v tvári vráska? A koľko trvá hodin? Je vari vánkom v sparnom lete? A dá sa vôbec zabudnúť? Je to sen? Výplod? Blud? Nádherne krásna predstava? smiech, radosť, plač či obava? Je ťažké ju v svete postretnúť? Dá sa s ňou lietať navzdor zemskej tiaži? Je pravda, [...]

Najnovšie správy