Nevyslovené

27. januára 2018 13:27, Prečítané 1 667x, gl22xx, Nezaradené

Silnejšie
než dunenie hromov
než hučanie dravých riek
než výkriky vlastných výčitiek
Znie
hrobové ticho
nevyslovených slov

Posledný 28. 01. 2018, 20:18

Debata ( 1 príspevok )

Krásne, pravdivé, ale také smutné... ...

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Pavučina (z) pocitov

02.06.2018

Niekedy sa mi nedá zaspať. Práve vtedy zvyknem zablúdiť. Na cestách stratených myšlienok, hoc každá z nich má jeden smer. Do viet zaklínam živé slová a ešte živšie sny. Spriadam. Pavučinu pocitov. Sú tri ráno. Nespím. Zatváram oči. ( Aby som videl. Že si. Vedľa mňa. Že vidím tvoj úsmev. Počujem tvoj hlas. Že neodpovedám. Aby si sa opäť spýtala. Že cítim. Ako [...]

Prisadla si (si).

23.05.2018

Prisadla si. Zľahka, tak ako motyľ sadá na kvet. V hlbokých očiach ako na pokojnej hladine odrážal sa svet jej túžob a nádejí. Jemná a krehká, ako krídla vážky. Mala gaštanové vlasy, tvár bez makeupu, Tajomný úsmev, v licach malú jamku s nápisom neverím. Vôkol očí zo života vrásky. Tak detsky čistá, pritom žensky zrelá. Prisadla si, mne krv v tele vrela. Nuž [...]

Nie, nie si na kolenách

23.03.2018

S horúčkou v srdci topia sa ľady, cez slzy tečú sťa horská riava. Obnažená, ako zem do prvej trávy, zime odolávaš. Odložená. S horúčkou v srdci začiatkom jari, cez slzy bolesť pláva. Porazená? Zakvitneš, ako lúky po chotári. Vstávaš. Nie si na kolenách. S horúčkou v srdci zaceliš rany. Dnes smútok silu ti dáva prekonať pády. Žiť, opäť objavená, novo [...]

Najnovšie správy