Uvidel som ťa.
Stála si uprostred.
Obklopená slintajúcimi mužmi.
Usmiata
a tak panovačne nad nimi.
Ako jabloň v kvete.
S hlavou v oblakoch.
So sebavedomím a ilúziami.
Nedotknuteľná.
Žiadalo sa pridať k davu.
Oprel som sa o tvoju kôru
a fúkol do listov.
Rástol som s tvojou jarou
do horúceho leta.
Začiatku jesene.
Zarodila si
nádherné sladké plody.
A prišla zima.
Uprostred ničoho ostal stáť
obratý
môj jabloňový sad.
Vidím ťa aj dnes.
Stojiš uprostred.
Rovnako nedotknuteľná.
Nedočkavo
čakám na začiatok jari.
Zaradím sa do zástupu.
Zotriem slinu
a tentokrát vyrežem do kôry
svoje srdce.