Byť vodou tvojich brehov,
vylejem sa.
Pre blízkosť dotyku.
Až tam kde končia tvoje stopy v piesku.
Nenápadne, potichu.
Byť vodou tvojich brehov,
zakážem vetru čeriť hladinu.
Pre blízkosť dotyku,
keď vnáraš do mňa dlane.
Kreslíš kruhy v svojom odraze,
obraze seba.
Byť vodou tvojich brehov,
búrlivo speneným objatím
beriem si vôňu z teba,
a potom v nočnú hodinu
v mesačnom svite,
si hviezdou môjho neba.