Ak raz (NE)napíšem báseň Že (NE)hľadám ťa v písmenách, po tebe (NE)pátram v slovách. Že (NE)ukladám si ťa po vetách, v zložito (NE)jasných súvetiach. Tak Potom ju (NE)pošlem jesenným vetrom (NE)zabalenú v liste. S jedinou otázkou. Či (NE)skoro je na lásku ? P.S. A (NE)budem si priať, aby ten list (NE)prišiel.

Vlečie sa, plazí, ako ranný opar v zubatom slnku jesene. Chvíľa. (Keď čakám na tvoj obraz v kalužiach…) V zápätí mizne s dupotom divých koní v mojom srdci. Chvíľa. (Keď ťa zazriem a dážď ťa rozbije na kúsky…) Večná, vo svojom vlastnom kroku. Ako čas. Chvíľa. (Kým zodvihneš pohľad od zeme…) Chvíľa, keď konečne ti vidím do očí… A spolu […]

Poď. Budeme si písať. V hádankach. Pošleš mi pismeno. Skúsim nájsť emotikon. Napíšeš k nemu slovo. Spolu dopíšeme vetu. Poď. Budeme si čítať. V odpovediach. Príbehy v príbehu. (Čo na tom, že „Ľúbim“ tam bude mnohokrát.) Večer sa vrátime o tisíc životov späť. Na začiatok. A znova sa rozprávať ako (staro)noví ľudia. Písmená budú mať hlasy, z […]

… Zahryzol do jej hrdla. Od rozkoše, zlosti aj trocha nenávisti. Otvorila dvere od miest, odkiaľ niet úniku. Zúrivo a šťastne vyryla meno nechtami do kože na jeho chrbát. „Darebák.“ A odovzdala kľúče od seba. Udýchaný jej pozrel do očí. „Potvora.“ Len zarosené okná a prázdne parkovisko bolo svedkom zrodu ICH lásky. Po najbližšiu križovatku. […]